T+T 10/2008
Jubilejný, návštevnícky rekordný, programovo bohatý, oborovo pestrý, exponátne inovatívny, vysoko technicky odborný, internacionálny. To sú len niektoré z uvádzaných atribútov tohtoročného strojárskeho veľtrhu v Brne. Spomínané superlatívy potvrdzuje i návšteva „mocných mužov“ krajiny, na čele s prezidentom Václavom Klausom. Okrem množstva sprievodných akcií boli špecificky orientované i jednotlivé dni veľtrhu. Keďže partnerskou krajinou veľtrhu bolo Nemecko, ako najvýznamnejší obchodný partner Českej republiky, ústrednou akciou bola štvordenná konferencia s názvom German Days. Pozornosti na odborných podujatiach neunikli ani krajiny ako Francúzsko, Rusko, či v neposlednom rade Slovensko.
Na medzinárodnom strojárskom veľtrhu sa podľa dostupných informácií vystavovateľsky prezentovalo 91 slovenských firiem z rôznorodých oblastí priemyslu. Názov Národný deň Slovenskej republiky dostal utorkový sprievodný program, ktorý slávnostne otvoril slovenský minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek. Podujatie sa konalo pod záštitou Ministerstva hospodárstva SR, s organizačnou podporou Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory a začalo tlačovou konferenciou. Minister vo svojom príhovore vyslovil gratuláciu brnianskemu výstavisku a medzinárodnému strojárskemu veľtrhu, na ktorom sa po pädesiatykrát, v porovnaní a prehliadke kvality, stretli českí i slovenskí výrobcovia. Ako uviedol, základ pre rozvoj hospodárstva a exportu vidí v rozvoji strojárskej výroby a transformácii výrobných podnikov na vývojovo-výrobné. Táto výroba sa v minulosti sústredila hlavne na oblasť ťažkého strojárstva, i keď finálna výroba sa uskutočňovala na území Českej republiky. Ako zdôraznil, budúcnosť strojárskej výroby spočíva v projektoch s vyššou pridanou hodnotou, ktorá zahŕňa tvorivú zložku – vývoj a design, ktoré sú zahrnuté i v Zákone o investičných stimuloch, z ktorých je možné čerpať štátnu pomoc. Rast HDP Slovenskej republiky je postavený na raste exportu, ktorého nábeh zabezpečuje hlavne automobilový a elektrotechnický priemysel.
Minister sa venoval i otázke energetickej sebestačnosti Slovenskej republiky, kde vyjadril názor, že v dobe nárastu spotreby energií je víziou vlády SR maximálne využitie energie jadrovej, s čím súvisí i rozhodnutie vlády o partnerovi, ktorý s ňou vstúpi do dostavby piateho jadrového bloku v Mochovciach. Okrem jadrových zdrojov energie predstavil i plány v oblasti vodnej, veternej a bioenergie.
V rámci nasledujúcej konferencie na tému Česko-slovenská hospodárska spolupráca za účasti ministra hospodárstva SR, ministra hospodárstva ČR, prezidentov Zväzu priemyslu SR a priemyslu a dopravy ČR, odborových organizácií a odbornej verejnosti boli nastolené otázky priemyslovej česko-slovenskej spolupráce, vývoja a inovácií v priemysle, energetickej bezpečnosti. Obaja ministri podporili myšlienku cezhraničného prepojenia energetiky, spoločného postupu v strategických záležitostiach oboch krajín a počtu technických inovácií. S odbornými príspevkami vystúpilo viacero účastníkov konferencie, ktorí vyjadrili nespokojnosť s úrovňou výskumu a vývoja, investíciami a stimulami do podpory inovácií, so smerovaním chemického priemyslu, resp. jeho zánikom, expresívne slová padli i na adresu axiómovania emisných povoleniek a klimaticko-energetického balíčka. I napriek mierne vystupňovanej atmosfére sa však všetci prítomní zhodli na tom, že Slovenská a Česká republika sú i napriek dnešným vlastným autonómiám stálymi partnermi a mali by smerovať k vytvoreniu priaznivého priestoru pre spojenie toho, čo bolo rozdelené.
